Cesta domácim šampionátom: Začiatok šťastne za nami

Autor: Michal Šášky | 30.4.2011 o 21:15 | Karma článku: 2,21 | Prečítané:  895x

Včera sme načali „Cestu domácim šampionátom”, mnohými označovanú za „Cestu za zlatom”, prípadne menší optimisti vravia o „Ceste za medailou”. Každopádne, dôležité bolo vstúpiť do tej či onej cesty víťazne.

Ja patrím medzi fanúšikov, ktorí nazývajú cestu slovenských hokejistov „Cesta domácim šampionátom". Iste, verím v zlato a šťastný-prešťastný budem aj za hocijaký iný kov. Ale predvídať nechcem nič, i keď v ruke často držím 10€ s tým, že ich vsadím na to, že Slováci vyhrajú šampionát. Keďže ale kurz každým dňom klesá a z niekdajších 12 je momentálne 7, túžba vrážať pre mňa veľké peniaze do stávkových kancelárii sa vo mne stále viac a viac stráca. A pri zápase so Slovinskom som na svojich 10€ ani nepomyslel.

ÚVODNÝ ZÁPAS SLOVENSKA PROTI SEBE SAMÉMU?!
V prvom rade som ešte na začiatku dňa začal rozmýšľať, čo si asi pomyslia diváci neznalí, ktorí si Slovensko a Slovinsko neustále mýlia. Čo si asi pomyslia? Že hrajú dva tie isté tímy proti sebe?! Prišlo mi to smiešne.

Avšak opäť sa potvrdilo, že žiadna vec nie je natoľko smiešna, aby nemohla byť ešte smiešnejšia. Zistili to tí, ktorí počas zápasu medzi Slovenskom a Slovinskom navštívili oficiálnu stránku Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF)...
(vďaka za obrázok smeruje k fanúšikovi Erikovi Kurucovi, ktorý tento obrázok zverejnil na Facebooku)

Fatálna chyba stránky IIHF, ktorí Slovinsku pripli slovenskú vlajku.

Môžeme byť iba radi, že tam dali našu vlajku a nie slovinskú...

BEZPEČNOSŤ NADOVŠETKO
Zaujímavé je sledovať počas šampionátu našich policajtov, ktorí stoja azda na každom jednom kroku. Chválim to, avšak spýtal by som sa, kde boli hodinku pred zápasom so Slovincami. Bývam od nášho veľkého bratislavského štadióna iba cez cestu a keď som z domu utekal do mesta, vo vnútri v našom vchode pri dverách sedeli traja asiožratí Rusi. Skoro spali, sediac opretí o stenu si mrmlali niečo popod fúz.

No po prehratom zápase s Nemeckom sa im ani nečudujem, každopádne, radšej som vyšiel zadným východom. Policajta však v okolí môjho paneláku nebolo. A keďže som sa ponáhľal, dvakrát som túto situáciu neriešil. Ktovie, kto ich nakoniec vypustil na slobodu... Azda ešte v našom paneláku nie sú!

Tak či onak, tá 'bezpečnosť' má menšie trhliny a dúfam, že už pri ceste von nenájdem vo svojom vchode žiadnych podnapitých fanúšikov. Policajti si u mňa pripisujú (ne)malé (bez)významné mínus...

ZÁPAS SAMOTNÝ
Nepatrím medzi hokejových odborníkov, kecať do roboty alebo nebodaj do herného systému rozhodne nejak vehementne nechcem. Skôr som divák, ktorého zaujíma všetko naokolo. To prvé, čo ma zaujalo zo zápasu samotného, bola hymna. Možno je to nepozornosť alebo to, že som vtedy ešte dvakrát nevnímal, ale - hrali aj slovinskú hymnu? Pravdou je, že mi ešte chvíľu po hymne od Sklovskej pískalo v ušiach, takže si nie som dvakrát istý...

Môj tip, že ako prvý dajú gól Slovinci a nakoniec vyhráme my, vyšiel dokonale. I keď to tak počas prvej tretiny dvakrát nevyzeralo. Demitra rozdával jednu gólovú prihrávku za druhou a Gáborík ich jednu za druhou nevyužíval. Dúfam, že už sa smola z jeho hokejky minula a v ďalších stretnutiach mu to tam už bude padať! Nazval by som však miernou trúfalosťou povedať po prvej tretine v rozhovore: „Chceli by sme streliť rýchly gól.” Gól by to mal byť bezpochyby, ale už rýchly nebude, keď sme tretinu zápasu zahodili...

Jedného sa ale z prvej tretiny nezbavím. Otázka, ktorú som dosiaľ vylúštiť nedokázal, znela: Sú tí Slovinci takí rýchli alebo sme my Slováci takí pomalí?!

V druhej tretine sa to ale celé rozbehlo, hra nabrala trochu viac potrebnej rýchlosti. Volanie našich fanúšikov „MY CHCEME GÓL!” sa splnilo - dostali sme ho. Nedôraznosť v obrane a aj šťastie na hokejke útočníka Slovinska nás fanúšikov ale stálo niekoľko rokov života! Prehrávať nad outsiderom turnaja, hoci to bolo v mojom pláne, nie je bohvie čo. Nervozita by sa vo mne dala krájať... Našťastie neutíchajúca aktivita Tomáša Surového, podľa mňa jedného z našich najlepších hráčov v zápase, nakoniec priniesla ovocie. Pekne našiel Mira Šatana, ktorého prehľad v hre, chladnokorvnosť a neoceniteľné skúsenosti znamenali priam jednoduché vyrovnanie.

Trápenie našich hokejistov sa však dalo krájať rovnako ako nervozita fanúšikov. Našťastie prišla 8.minúta tretej tretiny a tvrdá strela Petra Podhradského, ktorá napla sieť brankára Kristana. Teraz už asi o mene najnebezpečnejšieho slovenského útočníka bude mať trochu iné predstavy. Pred zápasom totiž na túto otázku odpovedal jednoznačne: „Chára!”.

Napriek tomu ani potom sme sa nevedeli chytiť. Môže to byť spôsobené aj tým, že to bol prvý zápas a chlapci predsa len chvíľku potrebujú na zohranie. No keď ešte na zápas s Nemcami pribudne Marián Hossa, na zápas s Ruskom Michal Handzuš a po základnej skupine ešte Ľubomír Višňovský, nebodaj ešte neskôr niekto z dvojice Zdeno Chára - Andrej Meszároš, budem rád, ak sa zohráme aspoň v semifinále. Pravda, v prvom rade budem rád, ak sa tam dostaneme...

Mimochodom, tretí gól a posledný klinec do rakvy Slovincov pridal Ľuboš Bartečko do prázdnej bránky. Ale ten bol aj tak len pre štatistiky, v prípade vypadnutia Slovincov sa nám v osemfinálovej skupine i tak tieto góly počítať nebudú. Jedine, žeby vypadli Rusi. Po včerajšom výkone proti Nemcom by som sa absolútne nečudoval...

Utrpeli sme víťazstvo. Slovinci sa rozhodne nemajú za čo hanbiť, skôr my áno. Ale úvodný zápas je úvodný zápas. „Prvé zápasy sú vždy zlé, sú to veľmi ťažké zápasy,” vyjadril sa dnes niekdajší tréner našich Ján Filc a dodal: „Všetky tieto, povedzme, slabšie tímy ako napríklad Slovinsko či Nemecko sa pripravujú na turnaj spoločne dlhodobo a do prvého zápasu potom vstúpia s ohromným entuziazmom a skvelou hernou disciplínou, čo včera jednoznačne demonštrovali aj Slovinci.” Dúfajme, že má pravdu. Ak ale proti nám - domácim - predvedú Nemci ten istý výkon, ktorý predviedli proti Rusom, potom budeme potrebovať minimálne životný výkon Jara Haláka, aby sme zápas zvládli. Výsledok 0:0 by som, úprimne, bral. Nemci sú aktívni, vedia v plnom nasadení odkorčuľovať celé tri tretiny, čo sme mohli vidieť v zápase proti Rusom. A bránenie im ide naozaj skvelo, predsa len shout-out proti Rusom je vizitka nie len brankára, ale najmä obrany, ktorá vynikajúco bránila Rusom vystreliť. Potom už nebolo pre Dennisa Endrasa, brankára Nemecka, náročné, mať 100% úspešnosť. Preto by som ani nepripisoval nejakú extra výhodu tomu, že proti nám nenastúpi Endras, ale Dimitrij Patzold. Radšej budem dúfať, že si Marián Hossa priniesol formu v batožine a Marián Gáborík ju, naopak, nájde.

Nuž, ak by som sa mal zahrať na tipéra, v zápase Slovenska proti Nemecku by som na 1.tretinu dal X2. Zápas však dotiahneme do víťazného konca! Ale až v predĺžení alebo samostatných nájazdoch. Avšak - je to len tip. Tak dúfam, že ma fanúšikovia neukameňujú. A ak by sme vyhrali 10:0 už po prvej tretine - nenahnevám sa. Až taký dobrý tipér nie som... A nemusím byť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?