V minulom článku som si skromne vypočítal, že nám 7 bodov stačiť nemusí a mylne som tvrdil, že osem áno. V komentároch ma jeden z čitateľov opravil, takže dodatočne za opravu ďakujem, ale - žiaľ už teraz nám to je na ‘milú kedveš’. Tak, ako vlastne aj vtedy, deväť bodov nám stačiť muselo, či chceme, či nie.
Teraz už za deviatimi, ôsmymi či siedmymi bodmi môžeme iba žialiť. Maximálny počet získaných bodov za dve výhry totiž činí 6 bodov. Pri pohľade na tabuľku však jasne vidieť, že zatiaľ postup ešte nie je stratený.
1. Česko - 9 bodov
2. Nemecko - 7b.
3. Rusko - 6b.
4. Fínsko - 5b.
5. Slovensko - 0b.
6. Dánsko - 0b.
Z tabuľky je čitateľné, že o postupe sa rozhodne iba medzi Fínmi a Slovákmi, ostatní (Rusi aj vďaka vzájomnému zápasu s nami) už majú postup istý. Päťbodoví Fíni si okrem nás zmerajú sily i práve s Rusmi a veríme, že keď sme tých Rusov nechali vyhrať, mohli by nám na oplátku pomôcť s postupom... Musia totiž nad Fínmi vyhrať. V normálnom hracom čase alebo po predĺžení. Ak by totiž Fíni mali rovnaký počet bodov ako my, rozhodoval by vzájomný zápas, ktorý by sme mali lepší - inak by sme nemali taký istý počet bodov.
Ide o poslednú teóriu, s výnimkou diskvalifikácie niekoho z týchto tímov, ktorú môžeme rozoberať. Ak však s prevahou nezvládneme zápas proti Fínom a Dánom, so šampionátom sa môžeme rozlúčiť. Ak bude tréner Hanlon meniť útoky na úplne každý zápas, so šampionátom sa môžeme rozlúčiť. Ak obrana nebude vedieť, že jej úlohou je brániť a nedostať gól, so šampionátom sa môžeme rozlúčiť. Ak budeme riešiť presilové hry tak, ako Novak Djokovič svoje tenisové podania (keď si vezmeme, že Novakove driblovanie s loptičkou = naše nahrávky), so šampionátom sa môžeme pokojne rozlúčiť...
Naša hra má radu chýb. Aj preto nemôžeme našu prehru s Čechmi hádzať na ich tradičnú formáciu Klika-Štěstí-Náhoda. Väčšina fanúšikov po zápase jasne tvrdila: Česi dali dva šťastné góly a jeden neregulárny. Ťažko to posudzovať, ale jedno je isté - my sme sa o tie šťastné a neregulárne góly ani len nepokúšali... Keď jediné, čo vieme, je dvadsaťšesťkrát si v útočnom pásme počas presiloviek nahrať a potom od modrej vystreliť, ťažko tam môže niečo spadnúť. Ak sa nevieme natlačiť pred brankára, tieniť mu a následne tam ten puk do brány natlačiť ba aj s tým súperovým brankárom, nemôžeme dávať góly. Ak nevieme puk do bránkoviska nahodiť spoza bránky alebo z boku a strieľať vie iba Višňovský od modrej, nemáme šancu na úspech. Ak počas tretej tretiny vystrelíme štyri-päťkrát za nepriaznivé stavu, nemáme šancu na otočenie vývoju stretnutia.
Analýzu tohto i minulých zápasov si vieme urobiť všetci sami. Vieme, že sme to pobabrali. Vieme, že šanca na postup už nie je iba v našich rukách. Vieme, že okrem našich musia zapracovať i ruskí hokejisti. Napriek tomu nehádžme flintu do žita. Pokiaľ žije šanca, aj keď len teoretická, treba veriť. Zatiaľ máme všetko vo svojich rukách. Musíme dnes vyprášiť Fínov, v pondelok na obed Dánov a následne si s napätím vytrpieť vzájomný zápas Rusov a Fínov, ktorý o všetkom rozhodne.
Keď sme však nevedeli poraziť Nemcov bez mien či Rusov bez formy, Fínsko v superforme a hráčmi ako Ossi Väänänen, Topi Jaakola, Janne Niskala, Anssi Salmela, Tuomo Ruutu, Janne Pesonen, Jarkko Immonen, Niko Kapanen, Janne Lahti, Mikko Koivu a ďalší, bude tento tím neskutočne ťažkým orieškom. Keď však ide o život, dá sa všetko. A našim hokejistom o život ide...
Tak či onak, na záver mi nedá spomenúť, že Česi už i tak mali postup prakticky istý, so svojou vynikajúcou hrou by si vedeli vybojovať aj po prehre so Slovenskom bezproblémové prvé miesto. Preto si neodpustím otázku - Čo sú to tí Česi sakra za bratov, keď nás vyhrať nenechajú...?!