Cesta domov pred českým štvrťfinále

Autor: Michal Šášky | 11.5.2011 o 16:45 | Karma článku: 3,63 | Prečítané:  469x

Bratislava opäť žije hokejom. Včera som sa až bál či sa šampionát náhodou nezrušil, dnešná cesta domov ma však vyviedla z omylu...

Vzhľadom k tomu, že bývam hneď vedľa štadióna (nie u Širokého, ale v jednom z vedľa stojacich panelákov), domov sa zo školy trepem 212-kou. Trolejbus, ktorý pravidelne pendluje medzi centrom mesta a bratislavským Zimným štadiónom. Alebo ak chcete, „Orange Arena Tram”-om...

Zatiaľ, čo včera bol voľný deň majstrovstiev sveta v hokeji, dnes už naše hlavné mesto opäť žije hokejom. Keď som išiel včera mestom, nenašiel som jedného jediného fanúšika, oblečeného vo farbách svojho tímu. Dalo sa možno čakať, že tí, čo prišli na celý šampionát, sa išli pozrieť aj mimo Bratislavu. Predsa len, krásy Bratislavy si dlho nepoprezeráte. Jeden americký cestovateľský portál označil Bratislavu za jedno zo siedmych najnudnejších miest na svete - pretože si všetky pamiatky v pokoji obzriete za jeden deň. Ďaleko to od pravdy, priznajme si, naozaj nie je...

Či už fanúšikovia zbehli obzrieť iné slovenské mestá, či zbehli do Maďarska, či Viedne, ostáva záležitosťou nepodstatnou. Bratislava opäť žije hokejom vďaka fanúšikom, ktorí našli Bratislavu na mape a prišli povzbudiť svoj tím, čo postúpil do štvrťfinále turnaja. Vzhľadom k tomu, že naši hokejisti už vypadli a skandovanie slovenských fanúšikov „My sme tu doma” sa pozmenilo na „My sme už doma”, hokejom naďalej žije už len Bratislava... Slovensko ani tak nie.

Napriek tomu, veľa Slovákov má aj vo štvrťfinále favoritov a na MS nezanevreli. Či už fandia USA (pozdravujem Petra Šťastného - ten ale USA fandí už od začiatku), Kanade, Nórom (pozdravujem seba) alebo Čechom (ale áno, aj im fandím, samozrejme). No práve s českými fanúšikmi som sa dostal do reči cestou domov pred dnešným českým štvrťfinále.

Medzi treťou - pol štvrtou si jazdím v 212-ke smerom k Zimáku a domov, keď tu nastúpi partia Čechov rozoberajúca minulé výsledky svojich proti Amíkom. Na hokejové pomery celkom prázdny trolejbus - bodaj by aj nie, keď Slovensko vypadlo. Vzadu sedelo pár študentov so slúchadlami v ušiach, vpredu dve dôchodkyne a v stredu jeden dôchodca, jeden študent (tiež so slúchadlami), ja a sedemčlenná partia Čechov. Ako ich tak počúvam a pozerám von na húkajúcu sanitku - čo jedna Češka okomentovala vcelku zaujímavo: „To je taxík?” - zrazu do mňa drgne jeden z Čechov.

„Co, vole, vyhrajem dnes?” - s úsmevom od jedného konca slnečných okuliarov po druhý skúšal navodiť debatu. „Obávam sa, že MY asi nevyhráme,” narážam na to, že slovenskí hokejisti už toho veľa na tomto šampionáte nepovyhrávajú... Keď chcel brat Čech pokračovať v debate, prečo by sme nevyhrali, ozval sa druhý fanúšik. „No co myslíš, kamaráde, kdo dnes vyhraje, Češi nebo Američani?” - položil otázku, v duchu evidentne dúfajúc, že mu trochu pomastím brucho.

Chvíľu som rozmýšľal a nakoniec som si vďaka presnému postaveniu hviezd skúsil zaprorokovať... „Začnete to dobre, gól dá Jágr následne Rolínek,” uvažoval som, čo všetkým Čechom vyčarilo velikánsky úsmev na tvárach, „no Američania to otočia na 2:3, následne vyrovná Červenka, no krátko pred koncom predsa len Amerika prikloní víťazstvo na svoju stranu.”

Zdravo športovo vytočiť kamarátov Čechov sa mi ale dvakrát nepodarilo. Z tých siedmych mi traja nerozumeli, dvaja sa naštvali, jeden zosmutnel a jeden sa smial... Ten naštvaný začal vykrikovať na celý trolejbus, ako by sme my Slováci v rámci dobrých vzťahov mali držať palce Čechom.Ten smutný - nazval som si ho, neviem prečo, Honza - ma začal vyzývať na stávku. A ten tretí, čo rozumel, sa smial čoraz viac a viac...

Nuž, ako správny hostiteľ som stávku odmietnuť nemohol, slova sa však ujal ten naštvaný Čech. „Podívej, ak postoupíme, všechy nás pozýváš na pivo,” povedal fanúšik, ktorého tvár pomaly nebolo farbou rozoznať od farby českého dresu, čo mal na sebe. Usmial som sa a skočil som mu do reči: „No, okej, to je ale nepodstatné, nerozoberajme veci, čo sa nestanú. Čo ak nepostúpite?” - spýtal som sa, na čo si tých pár študentov už dalo dole slúchadla z uší a pozorne načúvali. „Když nepostoupíme, pak ti doneseme každej jeden na druhej den balík piva přesne o sedmnáctí na konečné tyhle zastávky!” - vykričal sa Honza ukazujúc po jednom na každého parťáka, na čo vodič od volantu zareval: „No tak to si pozriem!”

Zatiaľ, čo som premýšľal, čo znamená „konečná zastávky”, podal som si s vytočeným fanúšikom ruku. Keď už boli Česi - aspoň tí, čo rozumeli alebo sa nesmiali - dosť vytočení a nažhavení na to, povzbudzovať svoj tím na štadióne, do debaty sa zapojil dôchodca. „Ale ja vám držím palce! V prípravných zápasoch ste síce neukázali veľa, ale na šampionáte hráte krásne!” - nadchýnal sa dôchodca a zatiaľ, čo sa jeden z trojice nechápavých Čechov spýtal: „A co to sou prípravných zápasoch?” slovenský dôchodca pokračoval: „Som rád, že Česi odvracajú tu blamáž, ktorú naši hokejisti narobili!” Odvtedy šiesti zo siedmych Čechov mali šťastné úsmevy po šírku celej tváre, iba ten jeden chytil - zrejme pri pohľade na môj nechápavý výraz tváre pri slovách slovenského dôchodcu - ešte väčší záchvat smiechu...

Keď sme vystupovali z trolejbusu, popriali sme všetci cestujúci Čechom veľa šťastia, plus som ešte podal ruku Honzovi so slovami: „No Honzo, nezabudni na tú stávku, zajtra o sedemnástej čakám na zástavke pivá!” Čechúň sa konečne aspoň polousmial, zamyslel sa a nakoniec s vážnou tvárou a so slovami: „Ale já nejsem Honza...” utekal za kamarátmi a na zápas.

Tak, aspoň mám konečne dôvod pozerať tie majstrovstvá i naďalej...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?