Pre neznalých; Jan Slepička je český komentátor, komentujúci pre televízie Sport1 a Sport2. Odkomentuje všetko, čo mu príde pod mikrofón. Futbal, hádzanú... Ale aj hokej. Myslím, že by nemal problémy so žiadnym športom. S basketbalom, ani s dostihami alebo s odvekými obľúbenými športami: skok do reči a vrh tieňom.
Jan Slepička je (skoro) pravidelným komentátorom aj pri zápasoch tímu Lev Poprad - pre tých ešte viac neznalých: je to kvázi popradský tím, ktorému sa behom dvoch rokov podarilo snáď všetko: vzniknúť, neuspieť v Česku, zaniknúť, opäť vzniknúť, rozhádať fanúšikov slovenského hokeja so Slovenským zväzom ľadového hokeja, rozpustiť sa, zoskupiť sa a teraz konkurovať tímom z Ruska, Bieloruska a iných priľahlích krajín, hrajúcich jednu ligu, tzv. KHL (Kontinentálna hokejová liga). Hoc má klub zhruba trojročnú históriu, zažil skoro viac, ako všetky slovenské hokejové tímy dohromady.
Späť však k Slepičkovi. Komentovanie tohto pána rozdeľuje divákov na dva tábory. Niektorí ho milujú, iní nenávidia. Ja som z tej prvej skupiny. Hoc o tom, čo je na ľade, viem viac, keď ho nepočúvam, ako keď ho počúvam, ale zase - ak hokej nudí - zabávač je vynikajúci. A to ani o tom možno nevie! Hold, kto ho nepočul funieť, ťahať sople, mľaskať či ‘žrát svačinu’ prišiel o veľa! Keď niečomu nerozumie a chodí okolo toho desať minút, pričom nakoniec o polhodinu z toho úžasne vykľučkuje legendárnym: „A teď je to všechno úplně jinak...”
Slepička sa pred Levmi nevyhol komentovaniu ani slovenskej hokejovej ligy. Preslávil sa už aj vtedy výrokom, keď košického obrancu za vyhodenie puku poslal na trestnú lavicu „na dve minúty za obstrelovanie komentátorov”. Neskôr som ho už osobne zažil najmä ako komentátora KHL, kde sa zvykne odvolávať na svoje bohaté hokejové komentátorske skúsenosti, napríklad v zápase proti UF-e: „Tak tohleto je možné jen v ruské lize. Tohle jsem opravdu nikde nevidel, a to mám odkometovány tři zápasy NHL!”
Zážitkom pre televíznych divákov býva aj napríklad, keď Slepička začne vyťahovať svoje vlastné zážitky zo života: „Životospráva je pro hokejisty moc důležitá. Zejména u ruských hráčů však právě tohleto bývá častokrát problém. Svého času jsem Žlutkovovi osobně řekl do očí, že kdyby nebylo trenéra Tichonova, tak se v 25tce uchlastá k smrti a nikdy se nedostane do nároďáku!”
V zápase Dinama Minsk s našimi Levmi sa vyjadril na adresu kanadských hráčov v drese Minska takto: „Oni ti Kanaďané hrající za Minsk jsou všichni malého vzrůstu. A tím se jen potvrzuje, že když už jít hrát do Evropy, tak ne ti rváči, ale menší, hbití hráči s dobrou technikou,” povedal Slepička. Na tom by, samozrejme, nebolo nič tak vtipného, keby nebol pri puku práve Charles Linglet, bezmála 190 centimetrov vysoký a skoro 100 kg vážiaci hráč, ktorý počas svojho pôsobenia v nižších kanadských ligách i priamo v KHL vyhral nejeden pästný súboj.
Práve duel s Minskom sa stal snáď historickým aj vďaka poruchám v ruskej televízii, keď na obrazovke pre technické problémy sem-tam chýbala časomiera. „Tohle není možné! Taková soutěž jako je KHL - proudí do ní miliony a ruská televize nedokáže na obrazovku umístit takovou neodmyslitelnou součást televizní kuchařky jako je časomíra! Divím se tomu a nejsem sám,” sťažoval sa. „Režisér ruské televize to má lehké, ne jako my, komentátoři! Ať si to přijde s námi sem vyměnit, ať zkusí za těchto podmínek - jak se říká - promluvit k národu! Já bych ho posadil sem na komentátorské stanovište a nechal ho v tom hezky vymáchat, tak jako on nás,” kričal rozčarovane miesto komentovania zápasu, v ktorom sa ale na druhej strane už aj tak strácal.
Zábava s absolútne dezorientovaným Slepičkom však pokračovala aj naďalej: „Nyní hraje Poprad přesilovku 5 na 4... Áaaá, tak nakonec ne, zřejmě to bude 4 na 3... Mhm, mhm... nebo ne? Žeby mezitím došlo k dalšímu vyloučení? Ehm, eeéh... tak asi to bude 4 na 4... To je hrozné, takhle fungovat bez časomíry, tímto se úroveň přenosu vrací kdesi do 70. let minulého století!” - takto nedokázal Slepička bez časového údaju na obrazovke rozlúštiť bežnú hernú situáciu, keď Popradu skončila krátka presilovka 4 proti 3 a začala sa hra 4 na 4.
Jan Slepička nás ešte svojskými rečnými hračkami pozval k ďalším zápasom Levov: „Poprad nyní čekají zajímaví soupeři jako Omsk nebo ehm... Zenit,” povedal futbalovo osvietený Slepička mysliac na hokejový tím SKA Petrohrad a dodal: „Doufám, že vyprodaný stadion si najde cestu na tyto zápasy!” No hneď na to ho opäť zarazilo dianie na ľadovej ploche: „Tak teď opravdu nevím... Žeby dostal Mezei nakonec 5-minutový trest? Mhm... Ondro, pojď se vyměnit, v tom se i tak nedá vyznat!” - zakričal v druhej tretine bezradný Slepička a, žiaľbohu, vzdáva internú vojnu s časomierou a ruskou televíziou.
Nuž, teraz už i vy musíte uznať, že Jan Slepička patrí medzi ozajstnú špicu komentátorov, najmä v tom Niňajovom svete. Pred jeho ‘majstrovstvom’ sa často musia skloniť aj tie naše komentátorské esá ako Ľuboš Hlavena či Marcel Merčiak. Nech žijú komentátori! A veru, ako hovorí známa stránka na Facebooku: „Naši športoví komentátori si zaslúžia svätyňu.” Veru. A najlepšie hovoriacu!
