Belasí fanúšikovia po zmene na lavičke tímu volali už dlhšie. Prosili o tú zmenu Kašpara, prosili o zmenu Kmotríka... Napokon im tú zmenu umožnil sám tréner Vladimír Weiss, ktorý z tímu svojvoľne odišiel.
V tíme majiteľa Ivana Kmotríka však mal Weiss, aj ľudia z vedenia klubu, vždy istotu. Aj po zlých výsledkoch. Zatiaľ čo Ladislav Pecko opustil tím po zisku titulu, Vladimíra Weissa nezdolalo ani konečné 3.miesto v ligovej tabuľke a priskoré vypadnutie v Slovenskom pohári. Nakoniec ani to najskoršie vypadnutie z Európy.
Kmotrík, Kašpar, Weiss a spol. - to je skrátka jedna partia, ktorá sa dala dokopy už pri Artmedii Petržalka. Partia dobrých priateľov, ktorá ale Weissa nepripravila do trénerského života úplne. Po Weissovom odchode nebol Kašpar práve nadšený, Ivan Kmotrík sa navyše pre Nový Čas vyjadril, že je maximálne sklamaný a najradšej by už nezavolal žiadneho iného trénera...
Weiss trénoval v Slovane „na dobré slovo”. Ľudia z vedenia ho museli dlho presviedčať, aby v Slovane ostal. Krátko pred podpisom zmluvy Vladimíra Weissa s reprezentáciou sa tréner v úzkej spoločnosti vyjadril, že do Slovana ho nikto nikdy nedostane. Stalo sa, navyše podľa slov ľudí zo Slovana Weiss odmietol aj veľmi lukratívnu ponuku zo zahraničia. Žeby ju Kmotrík preplatil?
Filip Šebo sa v rozhovore vyjadril, že nikto nedával Slovanu viac ako Weiss. Mal asi pravdu, on sám ako kapitán už dlhšie Slovanu nedal absolútne nič. A vtedy nepomôže, ani ak tréner dáva tímu naozaj všetko. Weiss ale nie je tréner, ktorý by trénoval na pol plynu.
Nikto nemôže tvrdiť, že Weiss nie je dobrý tréner, ale nemôžeme povedať ani to, že je najlepší. Výsledky má také ako žiadni iní slovenskí tréneri, ale futbalovej skromnosti alebo poslušnosti nikdy nebol naučený. Trénersky vyrastal v petržalskej rodine, tykal si a chodil na kávičku s vedením klubu aj s majiteľom. Nikdy ho neodvolali, vždy musel odísť sám. Niekoľkokrát z petržalskej Artmedie, tentokrát zatiaľ po prvý raz z bratislavského Slovana. Keď ale sadol na „cudziu” lavičku - v Rusku dlho nevydržal a zo slovenskej reprezentácie ho vedenie doslova vyštvalo. Naozaj, viete si predstaviť, že by trénera, ktorý dosiahol národný úspech, odvolali z reprezentácie hneď pár mesiacov po ňom?
Weissa v Artmedii čakali vždy s otvorenou náručou, na lavičke Slovana ale prakticky nemal ani tú najmenšiu šancu. Keď po odvolaní volali fanúšikovia aj vtedy, keď Weiss postúpil s tímom cez AS Rím, niečo to znamená. Nechuť fanúšikov Slovana Bratislava pravdepodobne pramenila najmä z toho, že tréner počas svojej hráčskej kariéry dlhých sedem rokov v bratislavskom Interi a posledné štyri roky v Artmedii.
Vladimír Weiss možno dával mužstvu všetko, všetko čo vedel. Ale to, čo si žiadali fanúšikovia, to Weiss tímu dať nevedel. Keď nemá tréner srdce pre tím, nebude to srdce očakávať od svojich zverencov. Práve to pochovalo Weissa, možno z polovice Interistu, možno z polovice Petržalčana, nikdy však nie Slovanistu.
Preto urobilo vedenie ŠK Slovan Bratislava rozhodnutie, ktorým to u fanúšikov vyhralo. Na lavičku dotiahlo trénera s belasou históriou, s belasím srdcom. Aj keď sa v médiách uvažovalo nad Františkom Strakom, nakoniec to nebol žiadny Čech, ale Slovák. Samuel Slovák.
„Doktor Slovák” behom troch dní vyliečil Slovanistov z kŕču weissovského, s obrovskou dávkou šťastia zdolal Trnavu na ich ihrisku, kde ho striedavo zachraňovali tyčky a striedavo famózny Matúš Putnocký. Čo však bolo dôležité, nohy sa rozviazali viacerím hráčom, najbadatelnejšie to bolo vidieť na Erikovi Grendelovi, ktorý nepokazil azda ani jednu loptu a v poli hral fantasticky.
Samo Slovák si lepšiu východiskovú pozíciu nemohol azda ani vysnívať. A síce Petr Kašpar povedal, že Slovák bude pri tíme iba na dobu neurčitú, vieme, že fanúšikovia Slovana si ho tak ľahko nepustia. A pokiaľ ešte Slovan začne stavať aj vlastný štadión na Tehelnom poli, fanúšikovia Slovana Bratislava budú tí najšťastnejší na Slovensku...
