Posadiť Kucku na lavičku?

Autor: Michal Šášky | 16.8.2012 o 15:25 | Karma článku: 7,82 | Prečítané:  1565x

Slovenská futbalová reprezentácia vsietila v treťom zápase pod novými trénermi prvé góly a odohrala aj ten najlepší druhý polčas. Griga s Hippom našli hráčov, ktorí reprezentácii chýbali a výhra 3:1 to dokazuje. Nik ju nemôže podceniť, nakoľko bola proti tímu z TOP 10, ale ani by ju nebolo múdre preceňovať, nakoľko Dáni tiež hrali vo výrazne obmenej zostave.

Dánsko muselo skúšať rôzne varianty, nakoľko nevedia, či Nicklas Bendtner bude môcť nastúpiť na kvalifikačný zápas proti Čechom. Pokiaľ nebude môcť nastúpiť, Česi sa môžu radovať. Dáni sú totiž bez neho v ofenzíve skoro bezzubí.

Napriek tomu Dáni ukázali, prečo sú v TOP 10. My sme zase ukázali, že vieme proti takým mužstvám hrať vyrovnanú až víťaznú partiu. A navyše, vyriešili sme isté problémy na postoch, ktoré trápili našu reprezentáciu. Pozrime sa na ne.

LEPŠIEHO NEMÁME, AJ KEĎ NECHYTÁ...
Futbalový brankár Ján Mucha je na tom podobne ako hokejový Jaroslav Halák. Keď naňho vyšlete málo striel, pustí ich. Nechajte ho ale rozchytať, pustite súpera k množstu striel a vychytá čisté konto. Na začiatku zápasu ukázal pár momentov, pri ktorých si slovenskí fanúšikovia radšej kryli oči, napríklad prvý gól Dánov - ktorý bol chvalabohu neuznaný pre ofsajd - išiel cez chybu Jána Muchu. Našťastie nás zachránilo pár centimetrov... Potom sa ale rozchytal a už to išlo.

Za regulárny dánsky gól nemohol, práve naopak. Zareagoval dobre a rýchlo, šancu však nemal žiadnu. V druhom polčase vychytal všetko, hoci k tomu prispela aj neveľká šikovnosť dánskych zakočovateľov. Mucha však aj bez zápasovej praxe ukázal, že má vyššie kvality ako Perniš (proti Poľsku) alebo Kello (proti Dánsku v marci) a navyše si aj dobre rozumie so spoluhráčmi a s obranou na čele so Škrtelom. Mucha je budúcnosťou reprezentácie, aj tak by ale nemal podceňovať fakt, že na klubovej úrovni nechytá.

LEN NECH SI NÁJDE DOBRÚ LIGU
Forma Petra Pekaríka ide rapídne dole, od zápasu k zápasu. Jeho hra na majstrovstvách sveta v Afrike bola okúzľujúca a nikto by neprotestoval, ak by sme vtedajšieho hráča VfL Wolfsburg označili za jedného z najlepších hráčov Slovenska na šampionáte. Akonáhle ale opustil tento nemecký klub a zamieril na hosťovanie do Turecka, forma zmizla. Herná kríza sa prehlbovala a proti Dánom dosiahla kritickú úroveň.

Hneď pri prvej akcii Dánov musel Stanislav Griga vstať z lavičky a smerom na Pekaríka zakričať pár slov na prebudenie. Dánsky stredopoliar cez neho prešiel veľmi ľahko a ani v ofenzíve to Peťovi veľmi nešlo. Dlhšie prihrávky a centre do šestnástky adresáta nenachádzali od prvej do poslednej minúty.

Pekarík sa v máji vyjadril, že vo Wolfsburgu pravdepodobne nezostane a pokiaľ si turecký Kayserispor, kde na jar hosťoval, neuplatní opciu, pôjde inde. Z médií sme sa zatiaľ o Pekaríkovi nedozvedeli nič, ani o Turecku, ani o ničom inom. Faktom je, že o desať dní začína súťaž v nemeckej Bundeslige a Pekarík v príprave neodohral za nemecký Wolfsburg ani minútu a klubový web mu nepriradil ani žiadne číslo... Je teda viac ako isté, že Pekarík bude mať nový klub. Verme, pre dobro repre aj hráča, že nie v Turecku.

POMÔŽE ZOHRANOSŤ?
Slovensko môže hľadať vhodného stopéra k Martinovi Škrtelovi do aleluja. Hviezde anglického Liverpoolu, ktorá bude údajne brať taký plat ako hviezdny Steven Gerrard, sa v slovenskej reprezentácii v súčasnosti nik nevyrovná. Preto mu treba vyhľadať vhodného parťáka a nehľadať „druhého hviezdneho a bezchybného Škrtela”.

Ku Škrtelovi, ktorého ako obrancu vychovala ruská škola, nakoľko strávil dlhé štyri roky v Zenite Petrohrad, treba postaviť podobný tvrdý a bojovný ruský typ futbalistu. Jeden z nich bol Ján Ďurica, s ktorým si Martin rozumel - podľa jeho slov - aj mimo ihriska. Keďže ale hrá vo svojom klube čoraz menej, ako vhodná náhrada pôsobí stopér Tomáš Hubočan, ktorý rovnako ako náš nový kapitán kedysi, pôsobí v ruskom Zenite Petrohrad a aktuálne si v tomto klube odkrúca štvrtý rok. Hubočan mal v zápase niekoľko chybných defenzívnych riešení, avšak zohranosť a nazbieranie skúseností môžu byť presne to, čo vyrieši naše problémy na druhom stopérskom poste. Navyše, veľa iných možností už nie je...

Ďalší Rus v našej reprezentácii je Kornel Saláta, stopér Rostova však nie je natoľko tvrdým obrancom, zaostáva aj rýchlosťou, pohybom, reakciami či rozohrávkou. Jedinou výhodou oproti ostatným reprezentačným stopérom (s výnimkou Ľubomíra Michalíka bez angažmánu) je skoro dvojmetrová výška.

MLADÍCKA DRZOSŤ ZĽAVA
Griga s Hippom si na ľavom kraji defenzívy našli pomerne slušného Dušana Šventa. V prípade náročného zranenia (aktuálne) alebo odmietnutia reprezentovať (za éry Weissa proti San Marínu) však treba nájsť adekvátnu náhradu. Proti Dánom ju vytvoril devätnásťročný obranca bratislavského Slovana Lukáš Pauschek. Na svoj vek odohral proti Dánom veľmi slušný zápas, výraznejšiu chybu neurobil, hoci bol cítiť rešpekt voči tímu z TOP 10 rebríčka FIFA.

V obrane odviedol slušný kus roboty a nebál sa ani podporiť útok, hoci si občas so spoluhráčmi neporozumel, ale na to má ako nováčik zatiaľ právo. V zápase ukázal spoločne s Tomášom Hubočanom, že sú možné aj občasné výmeny, v prvom polčase sme niekoľkokrát videli Hubočana na ofenzívnom výlete po kraji a Pauscheka zaradeného bližšie k Martinovi Škrtelovi. To je len dobré.

Presne takéto reprezentačné „decká” sú niečím špeciálnym, čo môže našu reprezentáciu oživiť a mladému futbalistovi môžu dať veľa do futbalovej kariéry. Síce si reprezentačnú pozvánku svojimi výkonmi pýtal aj tradičnejší ľavý obranca bratislavského Slovanu Filip Lukšík (napríklad aj miesto zraneného Radoslava Zabavníka), jeho spoluhráč Pauschek svoju rolu ustál na výbornú.

MÁME NOVÚ DEFENZÍVNU DVOJICU?
Už doba trénovania Vladimíra Weissa naznačila, že dvojica defenzívnych stredopoliarov je miesto, kde reprezentáciu výrazne tlačí topánka. A vyzerá to tak, že práve zápas proti Dánsku túto dvojicu našiel. Do reprezentácie sa po dlhšej odmlke vrátil Marek Sapara a hoci prvý polčas bol z jeho strany skoro katastrofálny, vďaka druhému polčasu sa z neho stala hviezda zápasu.

Ak niečo reprezentácii chýbalo, boli to centre a milimetrové prihrávky Mareka Saparu. Prihrávku, akú dostal v závere Ľubomír Guldan by v gól premenil azda aj Filip Šebo! A center, ktorý ponúkol pri prvom góle, bol rovnako neuveriteľný. Presnosť rohových kopov bola neskutočná, hoci zvyšní hráči z toho veľa nevyťažili. Čo však Sapara nezvládne v defenzíve, to vymaká v ofenzíve.

Veľmi tomu pomohol aj odchod jemne zraneného Juraja Kucku. Ten kedysi ako reprezentačný začiatočník ukázoval obrovskú snahu a vôľu, prezentoval sa čistou defenzívnou prácou. Dnes je ale vo forme, ako bol v minulej sezóne jeho klub FC Janov. Kucku nahradil na druhý polčas corgoňligový stredopoliar Viktor Pečovský. Ten sa prezentoval dobrou defenzívnou robotou a pre spoluhráča Mareka Saparu vytváral solídne ofenzívne možnosti. Svojím výkonom si určite vypýtal reprezentačnú pozvánku aj na prvý zápas kvalifikácie, hoci ťažko povedať, či ho tréneri risknú nasadiť do základu. Ja osobne som za risk.

Otázne je, či sme až takí frajeri, aby sme mohli posadiť na lavičku dvoch hráčov z lepších líg (Juraj Kucka, Seria A a Karim Guédé, Bundesliga) a buchnúť tam corgoňligistu. Toto rozhodnutie ale musí prísť od reprezentačných trénerov. Či chcú papierovú kvalitu alebo nejaký výsledok.

HAMŠÍK BEZ KAPITÁNSKEJ PÁSKY
Analytici ako ja sa pohrávali pred reprezentačným zápasom s otázkou: ako Marek strávi fakt, že mu spoluhráči zobrali kapitánsku pásku? Keby som bol býval ja hviezdnym futbalistom, už do reprezentácie nevkročím. Fanúšikovský odpor sa prekusnúť dá, ale odobratie kapitánskej pásky značí aj nedôveru v hráčskej kabíne. Iní futbalisti by sa určite urazili, brali by to ako poškodenie ega a reprezentovať by už neprišli, minimálne by na ihrisku odvádzali menej práce...

Potešilo ma, že pri Hamšíkovi to tak nebolo. Hoc bol prvý polčas zo strany mužstva viac ako katastrofálny, v pohybe boli iba dvaja hráči: Tomáš Hubočan a práve Marek Hamšík. Na Marka boli večne nalepení traja až štyria Dáni, Marek sa ale vždy veľmi šikovne uvoľnil a keby Stoch, Weiss a Bakoš nestáli neustále na jednom mieste, ale boli v pohybe smerom na bránku súpera, už prvý polčas mohol skončiť minimálne vyrovnaním. Nestalo sa.

Ani v druhom polčase Marek nepoľavil, pomerne šikovne pomáhal v defenzíve, častokrát si nenápadne vymenil miesto s Michalom Ďurišom. Príchodom univerzálneho hráča Plzne sa rozpohyboval aj útok, pobehol aj Miňo Stoch a práve po jeho milimetrovej prihrávke rozvlnil po dvoch rokoch sieť aj Marek Hamšík.

Strata kapitánskej pásky mu na výkone dvakrát nepridala, dôležité ale je, že ani nezobrala a stále môžeme pozerať na dobré výkony a pekné myšlienky Mareka Hamšíka. Len škoda, že fanúšikovia si stále nevedia doceniť, koho majú v reprezentácii ostatní spoluhráči ešte stále nevedia, že ak chcú od neho prihrávku, nesmú stáť za obranou ako prikovaní na jednom mieste...

HROT MUSÍ BYŤ VO FORME
V minulej sezóne dostával v útoku prednosť Filip Hološko bez formy a celý národ volal na Mareka Bakoša. Žiaľ, vtedy sa útočník vo forme do reprezentácie nedostal, pretlačil sa tam až v zime, odkedy to s jeho formou už také hviezdne nebolo. V budúcnosti bude zrejme rozumné opäť staviť na Róberta Vitteka, ktorý dosiaľ ako jediný útočník chápal perfektné Hamšíkove myšlienky a len vďaka tomu sme niečo uhrali aj na majstrovstvách sveta. Najnovšie si pýtal miesto v repre aj iný hráč Plzne Michal Ďuriš, od trénerov ale dostal priestor na pravom kraji zálohy, odkiaľ sa v reprezentácii ide na hrot k bráne ťažšie, než v klube.

Jednoznačne ale treba na hrote hráča, ktorý je vo forme. V Corgoň lige síce vždy niekto vyskočí, buď Ján Novák, Martin Mikovič alebo Róbert Pich, na hrote sú ale potrební hráči s medzinárodnými skúsenosťami, teda hráči hrajúci v zahraničí. Tí však musia byť aj vo forme a takých hráčov na Slovensku veľa nemáme. Dve kvalifikácie dozadu to bol Stanislav Šesták, na nasledujúcom šampionáte to bol Róbert Vittek. Najnovšie sa do akej-takej formy dostáva Ďuriš, Jakubko tiež ukázal istú kvalitu, v budúcnosti sa možno bude dariť Makovi alebo Lalkovičovi - nechajme sa prekvapiť. Každopádne ale musí byť hrotový útočník vo forme, inak je pri našom štýle hry na ihrisku pre potreby reprezentácie nepoužiteľný a hráme v oslabení.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?