Slovenskí futbalisti to na Daj to nedali

Autor: Michal Šášky | 8.9.2012 o 15:00 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  1068x

V minulosti to bolo z jednej strany lepšie, ale z tej druhej aj horšie - táto veta platí aj na včerajšie televízne futbalové prenosy na novej televízii a aj na futbal samotný. Do kvalifikácie sme vkročili remízou a na novej televízii Daj to. Ako to vyzeralo?

Keďže televízne práva na slovenskú reprezentáciu boli posunuté cez UEFA a Sport Five až k spoločnosti CME, ktorá na Slovensku vlastní Markízu, zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie sa z verejnoprávnej slovenskej televízie presunuli. Markíza tesne predtým spustila svoj tretí kanál - po Markíze a Dome televíziu, údajne pre chlapa, Daj to. Futbal tak presunula na svoju novú stanicu.

Slovenský fanúšik, ktorý si chcel vychutnať kompletnú dávku slovenského reprezentačného futbalu, mal včera, jednoducho, smolu. Zatiaľčo zápas slovenskej reprezentácie do 21 rokov - ktorá hrala proti Francúzsku - vysielala Digi Sport, slovenskú seniorskú reprezentáciu - ktorá hrala v Litve - vysielala televízia Daj to. A keďže stanicu Digi Sport poskytuje iba spoločnosť DigiTV, ktorá neponúka program Daj to, potom je naozaj ťažké sledovať slovenský futbal. Navyše, ak sa zápasy prekrývajú a dvadaťjednotkári končia zhruba v polovici prvého polčasu A-čka.

Ja som si pozrel prvý polčas zápasu Slovensko vs. Francúzsko v práci, kde máme DigiTV a zápas Slovenska proti Litve doma, kde mám UPC (ešteže som to nestihol zmeniť na Digi, ako som plánoval!). Čo sa týka dvadsaťjednotky, teším sa, keď títo chlapci vyrastú a budú hrávať na seniorskej úrovni. Bojovnosť, odhodlanie vyhrať, srdce... všetko, čo má reprezentant mať. V Senci takých reprezentantov behalo minimálne štrnásť a všetci mali na hrudi slovenský dvojkríž. A keď sa k tomu pripojili vynikajúce výkony niektorých hráčov (Mak a Žilák) a aj niekoľko nadpriemerných, nemohlo byť z toho nič iné, než víťazstvo.

Niečo z tohto, možno asi odhodlanie vyhrať, chýbalo niekoľkým hráčom zo seniorskej reprezentácie. Hoci z nich bolo cítiť, že v Litve chcú vyhrať, bolo aj vidieť, že si všetci dobre uvedomujú, že na rozhodnutie zápasu majú deväťdesiat minút. Úvodná strela Pečovského zavelila k peknej, ofenzívnej hre, avšak nakoniec našich skôr uspala...

Obrana často horela najmä na Pekaríkovi a Zabavníkovi, možno by bolo načase skúsiť si naľavo Michala Breznaníka a napravo dávať príležitosť pravidelne Lukášovi Pauschekovi. Ale to je na tréneroch. Často bolo vidieť aj zbrklosť Tomáša Hubočana a ani Martin Škrtel sa mi nezdal vo svojej koži. Pečovskému chýbala kondícia, ktorú v Corgoň lige nestihol nabrať, Sapara patril s Hamšíkom k najlepším hráčom. Bakoš, hoci nehviezdil, odohral asi najlepší zápas v reprezentačnom drese. Ktovie či to bolo prítomnosťou klubového spoluhráča Ďuriša, keďže spoluprácu týchto dvoch hráčov sme v zápase príliš často nevideli. Miňo Stoch dopláca na to, že v klube nehráva a možno by to mal čo najskôr riešiť. A čo sa týka Jána Muchu - keďže som ako mladý chalan začínal s futbalom v bráne, nikdy si neodvážim kritizovať hráča na tomto poste, hoc to bol tretí zápas, odkedy nechytá v Evertone, čo sa mi v repre bránke vyslovene nepozdával (predtým v Arménsku a doma proti Bosne a Hercegovine). Ale súhlasil by som s Mariánom Zemanom, ktorý po zápase povedal: „Pre trénera je ťažké o tomto rozhodovať, keďže Mucha dodnes žiadny zápas výrazne nepokazil. Ale keď tréner vidí na tréningu, že ten brankár - napriek tomu, že nechytá - je kvalitnejší než ostatní, ťažko sa mu robí zmena na tomto poste.”

Počas zápasu som sa neraz zamyslel, aké to bolo v reprezentácii za Weissa a aké je to teraz za Grigu. Čo sa týka ofenzívneho prejavu, mužstvo je na tom teraz oveľa lepšie, keďže nejaký ofenzívny prejav aj má. No v defenzíve horíme, narozdiel od minulosti, kedy hoci padol nejaký ten smolný vlastný gól, ale inak sme boli zvyčajne skoro bezchybní. Dnes bolo v obrane vidieť, najmä v prvom polčase, množstvo dier, ba až priekop. Kebyže máme súpera, ktorý vie útočiť, nemuselo by to dnes skončiť vôbec pekne. A španielskeho rozhodcu Carlosa Closa Gómeza netreba komentovať už vôbec - v prvom polčase neuznal absolútne regulárny gól Mareka Bakoša a v tom druhom si vymyslel červenú kartu pre Viktora Pečovského. Sami uznajte, kto bol mužom zápasu...

Čo sa týka prenosu na televízii Daj to, musím uznať, že som najmä rád, že som ten zápas mohol pozerať, narozdiel od iných ľudí. STV bola síce viac dostupná, ale kto dnes zápas chcel vidieť, našiel si spôsob. Aspoň reprezentačný zápas konečne uchopili iné ruky, ktoré ukázali trochu iný spôsob, ako zápasy vysielať.

Moderátorské stoličky obsadili predsalen tváre a hlasy zo zápasu Slovensko - Arménsko, ktorý tiež kedysi vysielala Markíza. Moderátor Daniel Otčenáš bol našťastie strčený iba do štúdia, komentátor však na svojom poste vybuchol. Ešte som doteraz nepočul, aby sa spolukomentátor-odborník počúval lepie, ako komentátor zápasu. Slovensko plače za Marcelom Merčiakom (ktorý však už nie je zamestnancom STV), hoci osobne si myslím, že Markíza by mohla skúsiť aj inú cestu a skúsiť niekoho iného, osobne odporúčam moderátora Sláva Jurka. Hoci podľa facebook ankiet by sa mohol vrátiť aj Karol Polák...

Zatiaľčo mala Slovenská televízia Marcela Merčiaka, na ostatných postoch to nebolo bohviečo. Dnes mi výnimočne nešiel na nervy ani spolukomentátor, ktorým bol Marián Zeman - mal normálny hlas, nie ako Vratislav Greško a rozumel som mu, nie ako Ladislavovi Borbélymu... Navyše, pozápasový rozhovor Daniela Otčenáša so Zemanom patril k tým najpríjemnejším, aké som kedy na slovenských televíziách počul. Markíza má aj tú výhodu, že nikoho neprekvapí a asi ani neurazí, ak po zápase pokladá v rozhovoroch otázky narovinu (teda, na rozhodcu alebo spôsobilosť Jána Muchu). Hoci Stanislav Griga musel niekoľkokrát pri otázkach prevraciať oči, rozhovory so Saparom a Škrtelom boli veľmi vydarené.

No a potešil ma aj záznam stretnutia Bulharsko verzus Taliansko, prebratý z Nova Sport a teda vyriešená vec, na ktorú som z čias futbalu na STV nadával asi najviac. Kým STV si vie vybaviť česko-slovenský diel Pošty pre Teba a iných relácií, za dlhé roky nevedela vybaviť jednoduchý záznam zápasu, vysielaný na českej televízii. A verím tomu, že komentár Jaroslava Bosáka by potešil viac ako komentár z televízie Nova Sport.

Hoci treba povedať, že ani tento český komentár nebol vôbec zlý. Slováci môžu až závidieť, koľko dobrých komentátorov sa dá nájsť v Česku. A potešil aj samotný zápas: úrovňou, rýchlym tempom, pomerne prekvapivým výsledkom, aktívnymi Bulharmi s deviatimi rohovými kopmi i sedemnástimi strelami a rozhodcom, ktorý bol po našom zápase naozaj príjemnou zmenou. Faul, za ktorý by španielsky rozhodca dal Slovákovi aj dve červené, posúdil rozhodca žltou kartou a zápas pokračoval v pokoji ďalej. Ak sa nejakému hráčovi niečo nepáčilo a rozhadzoval rukami - rozhodca rozhadzoval rukami tiež... A všetko s úsmevom na tvári a bez toho, aby zápas hocijako ovplyvnil. Kiežby aj nám raz pískal zápas Angličan Martin Atkinson... a komentoval iný komentátor... hneď by bol náš futbal krajší...

Mimochodom, v ďalšom zápase skupiny rozdrvila Bosna a Hercegovina nášho najbližšieho súpera z Lichtenštajnska 8:1. V histórii samostatného Slovenska sa ešte nikdy nestalo, že by sme dali osem alebo viac gólov. O sedem gólov sme už ale zvíťazili trikrát a raz dokonca proti Lichtenštajnsku, v roku 2004 na Tehelnom poli! Zo súčasného kádra si tento zápas pamätá iba Radoslav Zabavník, ktorý sa presadil aj gólovo. Neskôr sme ešte dvakrát zdolali 7:0 San Maríno, tieto zápasy si už pamätá viacero hráčov, dokonca už vtedy chytal Ján Mucha a góly dával Miroslav Stoch... azda to nezabudli a uvidíme to znovu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?