Keď aj futbalový fanúšik pociťuje hrdosť, že je Slovák

Autor: Michal Šášky | 12.10.2012 o 6:00 | Karma článku: 8,07 | Prečítané:  682x

Myšlienka. Srdce. Bojovnosť. Presné a rýchle prihrávky. Pohľad iba dopredu. Presné štandardné situácie. Vysoký pressing. Nebezpečné protiútoky. Kopec šancí. Množstvo striel. A istota v bráne. Zázrak, že to slovenskej reprezentácii do 21 rokov včera nestačilo ani na remízu.

Po takomto zápase naozaj ťažko hodnotiť, prečo je to tak a nie onak. Toto úprimne vôbec nezávidím trénerovi Ivanovi Galádovi či jeho asistentom. Ako divák totiž vôbec nemám dôvod za niečo kritizovať slovenských reprezentantov. Chuť bojovať bola od prvej do poslednej minúty. Srdce tiež. Vysoký pressing a ofenzívny prejav. Pravidelní diváci slovenského futbalu určite ani netušili, že takýchto futbalistov na Slovensku máme...

Za dobrou hrou stojí viacero faktorov. Či už individuálna stránka niektorých silných jedincov ako sú Gyömbér alebo Mak, či výborná práca trénerov a celého reprezentačného tímu. V prvom rade tam treba odhodlanie, ktoré sme na Slovensku dlho nevideli nikde - či už u niektorých tímov v Corgoň lige, či v slovenských tímoch v európskych pohároch (ako napr. Žilina), či seniorskej reprezentácii...

Z našej hry sršala aj pohoda. Pohoda v kabíne medzi hráčmi, pohoda v reprezentačnom tíme. Ako inak vysvetliť rozdiel v hre niektorých hráčov v klubovom drese a v tom reprezentačnom? Máloktorý Trnavčan spoznal, že na hrote hral včera ich útočník Martin Mikovič. Takisto prekvapuje každý reprezentačný zápas aj Kristián Kolčák zo Slovana. Tvrdosť a presnosť v defenzíve v belasom drese nepredvádza - ba skôr naopak - no a strelu zo 66. minúty od poliacej čiary, ktorou natiahol holandského brankára, netreba divákom ani pripomínať.

Takýchto hráčov je však viac. Niekoho možno prekvapí, že Bratislavčan Richard Lásik, ktorého poznáme viac ako hráča talianskej Brescie, na jar hosťoval v Ružomberku. Corgoň ligu síce výrazne kvalitatívne nepozdvihol a o jeho pôsobení možno doteraz naozaj vedeli len fanúšikovia Ružomberka. Ba možno ani nie všetci. Ale hoci zapadol výkonmi do corgoňligového priemeru, včera bol jedným z najlepších a najbojovnejších hráčov na trávniku.

Samozrejme, že sme nehrali bezchybne - inak by sme neprehrali. Môžeme vyčítať chybu stopérom pri prvom góle a prispatosť celej defenzívy pri tom druhom. Ale úspech nie je len výhra, ale najmä, keď ľudia po prehre odchádzajú z tribún spokojní, že ich mužstvo odohralo to najlepšie, na čo malo a čo v nich bolo. Aj preto cítim ja, aj každý futbalový fanúšik obrovskú radosť a hrdosť z toho, že som Slovák!

A čo ma v neposlednom rade potešilo, bola prítomnosť seniorských reprezentantov. Dúfajme, že aj oni už pochopia, o čo ide. Že fanúšikovia nechodia na reprezentačné zápasy z národnostného cítenia, ani z povinnosti, ale hľadajú ten najlepší futbal, akého Slovensko je schopné. Bojovnosť, srdce, myšlienka - od prvej do deväťdesiatej minúty. Vtedy Slováci vypredajú aj štadión v Senci, uprostred týždňa. Netreba ani pripomínať, že tri štvrtiny prítomných boli Bratislavčania. Ono totižto vôbec nejde o to, kde sa hrá, ale ako sa hrá. A verím, že to seniorskí reprezentanti vo VIP sektore v Senci vyrozumeli a ukážu nám pravú slovenskú tvár a bojovnosť už zajtra od 20:15 proti Lotyšsku. Mladíci nastavili latku vysoko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?