Dnešné stretnutie v Olomouci proti Čechom pripomínalo zápas futbalistov s divákmi. Fantastické české akcie naši hráči iba sledovali, do zápasu sa im nechcelo od prvej do poslednej minúty. Prípravné zápasy sú ideálne na to, aby sme zistili, kto za reprezentáciu má právo hrávať a kto nie. Na Slovensku to však taký zmysel nemá - my totiž aj počas kvalifikačných duelov zisťujeme, že niktorí (ak nie viacerí) hráči na to rozhodne nemajú. Nedivil by som sa, keby po dnešku sekol s reprezentáciou aj ďalší brankár Dušan Kuciak. Robil čo mohol, ale to, čo sa dialo 90 minút v našej obrane, bola tragikomédia.
Trvalo to rok a pol, kým reprezentační tréneri zistili, že Peter Pekarík nemá formu. Ani pre reprezentáciu, dokonca ani na tureckú futbalovú ligu, nieto na nemeckú. V Afrike bol našim najlepším hráčom a mal obrovský prínos pre defenzívu i ofenzívu. Odvtedy však slovo forma slovenskému obrancovi nič nehovorilo a zjavne dodnes nehovorí.
Dnes vyhoreli obaja krajní obrancovia. Pekaríka stiahli tréneri už po sedemnástich minútach, Zabavníkov amaterizmus sme, žiaľbohu, museli trpieť celých deväťdesiat minút. Ani jeden z nich si nezaslúži štartovné za dnešný duel a ani nomináciu na najbližší zápas - ale už sme si zvykli, že na to sú tréneri slovenskej reprezentácie už dlhé roky mäkkí. Jediné plus od Petra Pekaríka bolo to, že dal nádej slovenským dorastencom, že od reprezentácie nemajú ďaleko...
Hoci viacerí fanúšikovia hromžili na Jána Ďuricu, stopérska dvojička Martina Škrtela je pre slovenskú reprezentáciu naďalej jedna z mála vhodných variánt. Tomáš Hubočan zaostával už od prvého zápasu so Škrtelom, Kornel Saláta pôsobil v kvalifikačných zápasoch výnimočne schopne. Dnešok bol jednoznačným dôkazom, že minimálne Hubočan na stopérsky post v slovenskej reprezentácii nemá. Po nútenom vystriedaní Kornela Salátu prišlo aj množstvo defenzívnych chýb u Ľubomíra Guldana.
Sklamalo aj defenzívne duo Pečovský-Guédé. Griga s Hippom dávajú Saparovi zbytočne viac priestoru vpredu. Saparovi to nesedelo proti Grékom a ani dnes proti Čechom. Ofenzíve to nepomohlo prakticky vôbec, defenzíve to značne pohoršilo. Najlepší kvalifikačný strelec sa často vracal dozadu, ale nepomohlo nám ani to. Naopak, nemal kto potiahnuť loptu dopredu.
Nepochopím, prečo vymýšľame hráčom nové posty. Karim Guédé hráva v klube podhrotového útočníka, my ho však všemožne tlačíme späť na post defenzívneho stredopoliara, kde si ho len my pamätáme z jeho pôsobenia na Slovensku. Je však náročné hrať rok na poste útočníka a potom sa raz z ničoho nič dostať na post stredopoliara, navyše defenzívneho...
V ofenzíve sa ťažko niečo hodnotí: Miroslav Stoch predviedol svoj tradičný podpriemerný osobný výkon v reprezentácii, Marek Hamšík opäť neoslnil, Jakub Sylvestr prehral všetky osobné súboje a nepodržal loptu. Striedajúci Ďuriš s Bakošom v druhom polčase oživili našu hru, ale maximálne tak na úvodnú desaťminútovku. Náznak umenia priniesol v 75. minúte Filip Hološko, ktorý znovu ukázal, že môže byť kvalitným žolíkom z lavičky.
Ďalší prípravný zápas nám jednoznačne dokázal slová trénera Vladimíra Weissa, ktoré povedal pred kvalifikačným zápasom s Českom 1. apríla 2009: „Česi majú na zloženie konkurencieschopnej európskej jedenástky možno dvadsať - dvadsaťpäť hráčov. My maximálne osem.“