Odkedy Slováci vypadli zo štvrťfinále, domáci hokejový šampionát som sledoval prakticky bez záujmu. Nenechal som si ujsť žiaden zápas, no ani jeden ma nenadchol tak, aby mi vnukol myšlienku na rozmýšľanie, analyzovanie, článok. Až na ten predposledný...
Družina trénera Aloisa Hadamczika v tretej tretine dôležitého semifinálového duelu so Švédmi úplne nepochopiteľne vybuchla, a tak naprosto spravodlivo - po výbornej švédskej hre - postúpili Jágrovci iba do boja o bronz (podľa Čechov by slovo IBA nemalo byť v úvodzovkách). V ňom sa stretli s Rusmi, ktorí sa na celom šampionáte dokázali vzchopiť jedine v jednom zápase s Kanadou.
Česi - ktorí sa mohli pochváliť na súpiske so svojimi najlepšími hráčmi - herne prevýšili svojich súperov. Bodaj by aj nie! Napriek tomu však museli skóre proti Rusom až dvakrát otáčať. Nakoniec jednoduchými brejkami Rusov premohli a s viacerými šťastnými gólmi porazili súpera rozdielom 7:4.
Po odpískaní konca sa české mužstvo pustilo do preohromných bronzových osláv. Nikto by nič nenamietal, ba dodnes ani nenamieta. Česi si bronz zaslúžili, Česi si bronz vydreli, Česi ho i majú. Viacerým pozorným fanúšikom však dodnes rezonujú v ušiach práve české slová hokejistu Davida Výborného, ktorý pre jeden český sever pred ôsmimi rokmi, v roku 2003, povedal: „Oni to vítězství nad námi slavili, jako kdyby vyhráli titul. Prostě jsou to takoví šašci!”
V tú chvíľu sme všetci chápali stav českého útočníka. Zdrvený a frustrovaný hráč nezvládol ťažkú prehru, rozhodujúcu o úspechu alebo úplnom zabudnutí a povedal slová, ktoré však nikdy nezobral späť a žiadny český hráč nezakýval hlavou na znak nesúhlasu. Prečo by aj? Určite si to myslia doteraz, a to isté by povedali Česi aj dnes.
Či?
Výborný sa v drese českej reprezentácie naposledy objavil v roku 2007, kedy Česi skončili na ešte horšom siedmom mieste. Bývalý hráč Columbusu Blue Jackets dnes pôsobí v klube BK Mladá Boleslav a reprezentácia je od neho na míle vzdialená...
Škoda toho, rád by som si pozrel, čo hovorí na tohtoročný bronz... Rád by som si pozrel jeho výraz v tvári pozerajúc sa na svojich spoluhráčov, oslavujúcich bronzové 3.miesto, skoro ako nadvládu nad celým hokejovým svetom. Rád by som si pozrel to, či bude plakať spolu s ruskými hokejistami, či ostane bez reakcie stáť na ľade a čakať na koniec oceňovania, či sa nebodaj bude radovať so svojimi spoluhráčmi. Zaspieva si vôbec českú národnú hymnu po obyčajnom treťom mieste?
Alebo by som si rád pozrel záznam zo šampionátov roku 1997 a 1998, respektíve z Olympiády 2006 v Turíne, odkiaľ má Výborný doma bronzové medaily. Som však presvedčený, že sa neradoval! Inak by také slová v živote nepovedal...
Či?
Poznám veľmi veľa Čechov a mám v Česku veľmi veľa priateľov. Aby aj nie, stále sme dve veľmi podobné krajiny. Preto ihneď všetkým pseudopatriotom odkazujem, že proti Čechom nič nemám. Práve naopak.
No ako teraz, tak i v budúcnosti mi bude ukradnuté, čo si z Bratislavy za kovy odviezli Fíni, Švédi alebo aj Česi. No pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť Čechom ich vlastné slová. Tak přátelé - jen šašci se radují z třetího místa...
