Kto rovnako ako ja nepostrehol žiadnu reklamu - napriek tomu, že návštevníci hovorili o reklamách v televiziách TA3 či Markíza - Majstrovstvá sveta psích záprahov 2012 sa konali behom posledného víkendu 24.-26.február 2012 v Zuberci na skanzene (Múzeum oravskej dediny). Všetkému však určite chýbala o niečo mohutnejšia propagácia.
Trojdňové preteky som si prišiel obzrieť v sobotu a nedeľu. Keďže oravský skanzen mám prejdený odhora po dol azda miliónkrát, ohavné reklamy na fínsku vodku a ozrutné moderné stánky ma skoro donútili otočiť sa na päte už pri vchode a ísť domov. Milión ľudí za mnou a ľad na chodníkoch mi to však i tak nedovolil. Ľudia, čo do skanzenu často nechodia, ale zväčša pohoršení neboli.
Prístup k podujatiu vyzeral dobre. „Skanzenári" chodníky sypali neustále, čím len mohli, hlavne aby sa nešmýkalo. A kto nešiel na skanzen až o 12-tej, aj sa naňho dostal. Keďže ku skanzenu sa ide cestou pomedzi les, akonáhle vznikla menšia kolóna, cesta, ktorá normálne za leta tvrá tri minúty, za zimu pri opatrnosti päť-sedem či pešo štyridsaťpäť, teraz autom bez opatrnosti trvala hodinu. Predsalen reklama nejaká zrejme bola. Ľudí bolo totiž viac, než dosť.
Tí však, čo prišli až okolo jednej, chceli už aj vrátiť vstupné. Majstrovstvá sveta totiž svoj sobotný program zrušili. Dôvod: nekvalitný sneh, čo psom ničil labky. Mnohých návštevníkov prekvapilo, že niekto bral na psov ohľad. To, čo bolo totiž vidieť v zákulisí, skôr pôsobilo ako výstava týraných psov.
Zavýjajúci psi. Zväčša uväznení v malých búdkach. V menších, než je normálne. A to ani nehovorím, že pre huskyho musí byť naše teplotné pásmo niečo, ako pre nás chodenie po morskej pláži v lyžiarkach... Návštevníci boli síce nadšení z milých-zlatých psov ako malamuty či husky, avšak pohľad na ne skôr tlačil slzy do očí.
O tom, že to zaujalo viac, než nejaké výsledky z pretekov, dokazujú aj videá na YouTube, ktoré viac než psov z pretekov ukazujú, ako zavíjajú pri klietkach v zákulisí či pred štartom. Niektoré amatérske videá si môžete pozrieť tu:
Aj keď „psie zákulisie” bolo odstrašujúce, česť jednoznačne zachránil pripravený sprievodný program. Vystúpenia rodiny Janoštínovcov či súborov Oravan senior alebo Skorušiny bol zážitok pre každého návštevníka a nezáleží na tom, či k tomuto štýlu prekypuje nejakým citovým vzťahom. A aj keď malo byť čerešničkou na torte nedeľné vystúpenie Petra Bažíka (jeden zo zabudnutých spevákov zo zabudnutej televíznej šou), nakoniec možno ešte viac ľudí zaujala indiánska skupina z Ekvádoru, ktorá v sobotu program začínala aj ukončila a vystupovala i v ostatné dni. Možno aj preto, že indiáni v zasneženom skanzene vyznievajú ako lyžiari na plážovom volejbale.
Všetci si indiánsku skupinu AMAWA'S poctivo natáčali a ja som nebol výnimkou. Môj mobil však oravský mráz nezvládol a po piatich minútach natáčania „padol” a neuložil ani sekundu. Z iných telefónov sa však aspoň nejaká kvalita nájsť dala. Takže, pozrite si azda najkrajšiu pesničku z ich krátkych vystúpení:
V konečnom dôsledku chcem teda Oravákom a Ekvádorčanom poďakovať za pekný zážitok z programu. Čo sa ale týka pretekov ako takých, tak napriek tomu, že sú v týchto oravských oblastiach už do roku 2004 a nikto si nesťažuje, ja by som si tu vedel predstaviť tak výstavu. Nehovoriac o tom, že takýto typ súťaží skanzen len zhovaďuje a nehodí sa sem. Aj keď, sto ľudí, sto chutí...
